Niekedy sa zdá, že práve pod tlakom a v nie veľmi priaznivých podmienkach vznikajú kvalitné a zaujímavé veci. Niečo o tom, aké dobrodružstvá zažívate, pokiaľ hráte metal v krajine vedenej náboženskou diktatúrou – reč je o Iráne – je v recenzii debutového albumu SCOX. Napriek tomu nie sú s tým svojím death metalom v Teheráne osamelí.

Z hlavného mesta je aj „papierovo“ dvojica, naživo štvorica TENSION PROPHECY. Skupina pôsobí od roku 2007 a na konte má už dva dlhohrajúce albumy. Jej základ tvoria gitarista Benham Z s basákom a vokalistom Mohammadom T. Na koncertoch a hádam aj v štúdiu ich dopĺňajú druhý gitarista Sam a bubeník Dara T. Slovo hádam som použil preto, lebo bicie na novinke znejú tak, že môžu byť buď naprogramované, alebo priveľmi „moderne“ štúdiovo opracované.

Toto sa v slušne zvládnutom čistom, nabrúsenom, ale hutnom a dôraznom zvuku stratí, nahrávka celkovo znie veľmi presvedčivo a na nejaké exotické podzemie by ste ju asi netipovali. Podobne ako hudbu, TENSION PROPHECY do nej neťahajú nejaké svoje kultúrne korene a regionálne zvláštnosti, vedia zaujať aj bez nich. Tvoria kvalitný, nie celkom tradične vyznievajúci technickejší death metal, miestami pomerne brutálneho strihu. Atmosférou sa ich nahrávka blíži už spomínaným SCOX, a celkovo hrajú dosť svojrázne.

Ich death metal vlastne ani nepáchne vysloveným adorovaním súčasnej americkej scény, hoci využívanie častých frenetických gitarových trilkov a sekaných pasáží majú zrejme práve odtiaľ. Podobne aj časté groovy pasáže, od ktorých by sa súčasní SIX FEET UNDER mohli učiť, ako šťavnato sa to dá robiť, pokiaľ kapela nevytuhne niekde v roku 1997. TP nešetria ani sólami, ani kadejakými psycho vyhrávkami či medzihrami, v ktorých dominuje zvonivá basgitara.

Popri dôrazných klepačkách sa iránski bojovníci riadne vyhrali s kombináciou harmonických i disharmonických riffov, čím tento materiál dostáva znepokojivú, tu a tam nervy drásajúcu atmosféru. Dôrazné, chytľavé tempá a rytmy, ako aj melodika tam, kde sa vyskytuje, vyznieva trochu ako brutálnejšia, viac „new school“ verzia tvorby Dánov KONKHRA, povedzme „Weed Out The Weak“ s poriadnym pritlačením na pílu. Podobne je na tom aj vokál, potiahnutý do hlbokého, často ťahavého growlu.

Tematicky je tento deväťskladbový album o rôznych fóbiách. Skladba „Eremophobia“ sa začína akousi známou melódiou, na jej pôvod si ale nespomeniem. Záverečná „Algophobia“ má výrazný hitový potenciál a a tiež pár akoby elektronických vsuviek. Taký „veselší“ tón jej dodáva aj nasamplovaná motorovka (alebo je to kosačka?) V „Tyrannophobia“ na nás kvôli atmosfére zašteká neslávne známy diktátor. Snáď sa za vlastníctvo tohto CD sa na Slovensku nikto nedostane do basy (nadsádzka, ale len trochu). Toto riziko by však nemalo odradiť od vydareného deathmetalového materiálu z Iránu.